Už pri pokuse o formuláciu doktríny predbežnej platnosti právnej normy, nevidela predsedníčka Ústavného súdu na svojom konaní nič zlé. Veľa právnikov (vrátane mňa) s ňou však nesúhlasí. Dnes vyšlo najavo, že pani predsedníčka sa rozhodla svoje z pohľadu zákonnosti otázne konanie pre veľký úspech zopakovať.
Vieme, že advokát JUDr. Macejko napísal list Čentéšovi, keďže sa mu manželka zverila o osobnej urážke, ktorej sa mal Čentéš dopustiť vo svoje námietke zaujatosti. Predsedníčka Ústavného súdu aj jej manžel pre SME potvrdili, že list je autentický. Problém je vraj námietka, ktorej sa tvrdí že medzi predsedníčkou Ústavného súdu a prezidentom je „priateľský vzťah". Ak si tieto slová niekto vykladá dvojzmyselne, nemožno vylúčiť, že ide o gáganie po zásahu.
Ani tu predsedníčka Ústavného súd nevidí žiadne porušenie zákona. A ja s ňou znova nesúhlasím.
Zákon č. 38/1993 Z.z. organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov predsa v § 15 uvádza celkom jasne:
(1) Sudcovia sú povinní vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Ústavného súdu, vážnosť sudcu a dôveru k Ústavnému súdu.
(2) Sudcovia sú povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to aj po zániku sudcovskej funkcie. Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu oslobodiť predseda Ústavného súdu. Predsedu Ústavného súdu môže od tejto povinnosti oslobodiť prezident republiky.
Zákon by mal platiť pre každého, a teda aj pre predsedníčku Ústavného súdu. Ten telefonát manželovi sa mi nezdá byť žiarivým príkladom mlčanlivosti v úradných veciach. Má pani predsedníčka z titulu svojej funkcie právo vykladať si zákon po svojom, či ho rovno ignorovať? Jasné, že nie.
Ústavný súd a jeho sudcova by mali byť posledným ochrancom právneho štátu a príkladom v dodržiavaní pravidiel. Mali by byť.
Keďže JUDr. Macejková pochybenie nepripúšťa, ťažko môžeme očakávať, že podá návrh na svoje vlastné disciplinárne konanie. Napriek tomu však ešte existuje riešenie. V zákone o organizácii ústavného súdu je napísané:
„Ak sa sudca dopustil takého konania, že jeho zotrvanie vo funkcii by bolo v rozpore s poslaním Ústavného súdu a s postavením jeho sudcov, môže plénum Ústavného súdu navrhnúť, aby prezident Slovenskej republiky sudcu odvolal. Na uznesenie o takomto návrhu treba súhlas najmenej siedmich sudcov Ústavného súdu".
Nájde sa v Košiciach sedem statočných?
