Osemstranová monografia Jána Figeľa

Autor: Peter Kováč | 7.8.2012 o 15:58 | (upravené 11.8.2012 o 14:13) Karma článku: 15,68 | Prečítané:  32422x

Ako získať titul PhD. viem z vlastnej skúsenosti. Treba sa prihlásiť na doktorandské štúdium a spraviť  prijímaciu skúšku. Potom začnete robiť z vedy vedu.

V praxi hľadáte riešenie nejakého problému, obyčajne na školiteľom zadanú tému. Musíte napísať článok, ktorý niekto pekne skritizuje a vráti na prepracovanie. Opakovane. Až vám ho niekto vydá, tešíte sa ako malé deti a idete do toho kolotoča znova. A znova, aby vaša kôpka publikácií rástla. Po roku, dvoch či troch absolvujete dizertačnú skúšku a pokračujete v písaní, publikovaní, konferencovaní a iných vedu pripomínajúcich činnostiach. Keď už ste vo svojom odbore skúsení harcovníci, napíšete dizertačnú prácu a prihlásite sa na jej obhajobu. Aby vás vôbec pustili k obhajobe, musíte splniť fakultou dané podmienky.. Medzi nimi býva posudok od školiteľa a oponentov, ktorí vašu prácu prečítali, a tiež zoznam vašich publikácií a ich kópie. To sa prísne kontroluje. Až po splnení všetkých podmienok, vás pustia na obhajobu práce pred komisiou a  prítomnou verejnosťou. Komisia rozhodne, či ste boli úspešný. V niektorých prípadoch ešte nasleduje resp. v minulosti nasledovalo schvaľovanie vedeckou radou fakulty a prípadne aj univerzity. A až po všetkých týchto peripetiách je z vás ten vytúžený pí-ejč-dý.

Tak to platí pre drvivú väčšinu študentov.

Na ceste ku titulom občas striehne lákadlo „ľahšej cesty". Výsledkom všakovakých skratiek sú potom rozličné titulové aféry. Pre problémy s titulmi odstúpili napríklad nemecký exminister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg či podpredsedníčka europarlamentu Silvana Koch-Mehrin. Nedávno akademický senát Semmelweisovej univerzity v Budapešti rozhodol o odňatí titulu doktor prezidentovi Pálovi Schmittovi. Ten potom odstúpil.

Aj u slovenských politikov sa problémy s titulmi opakujú so železnou pravidelnosťou. Spomeňme si napríklad na diplomovku poslankyne Zmajkovičovej, zlyhanie pamäte ministra Richtera, ktorý si nepamätal tému svojej bakalárskej práce a pochybnosti o jeho bakalárskom diplome. S profesúrou ministra Jahnátka a kritériami to tiež bolo zaujímavé.  Preto by sa mohlo zdať, že prípad Jána Figeľa a jeho PhD. je len ďalším z mnohých.

Nie je. Ján Figeľ bol totiž v rokoch 2004 - 2009 eurokomisárom zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Práve to je vo svetle aféry PhD. skôr tragédia ako komédia. Vyjadrenie profesora Krčméryho, z ktorého vyplýva, že iný študent by s takouto dizertačnou prácou neuspel nepotrebuje ďalší komentár. [1]

Dnes SME zverejnilo stanovisko rektora Krčméryho, v ktorom uvádza, že Ján Figeľ „predložil aj 4 monografie a niekoľko desiatok publikácií." Ja osobne mám jeden zoznam publikácií Jána Figeľa k dispozícií. Dostal som ho v novembri 2008 ako člen vedeckej rady Právnicnej fakulty Trnavskej Univerzity ako podklad pri hlasovaní o návrhu na udelenie titulu „doctor honoris causa". Ten sa dáva ako ocenenie významným osobnostiam. Nemal som žiadne pochybnosti a návrh som podporil.

Včera som si prečítal o okolnostiach udelenia titulu PhD a o správnosti svojho rozhodnutia som si prestal byť istý. Dnešné vyjadrenie profesora Krčméryho o predložení 4 monografí, 30 publikácií a 50 prednášok ma donútilo vrátiť sa k zoznamu publikácií Jána Figeľa. V ňom sa uvádzajú dve monografie, ktorých je jediným autorom

  • 1. Figeľ, J.: Dozrievanie pre Európu: Kronika vyjednávača, MCP Žilina 2005.
  • 2. Figeľ, J.: European Foreign Affairs Review: Slovakia's Difficult but Promising Task, 1999.

Ďalšie dve sú spoluautorské. Začal som googliť, veď Google je nemilosrdný udavač. Podľa predchádzajúceho linku sa zdá byť tá druhá monografia článkom, ktorý vyšiel v časopise European Foreign Affairs Review. Jeho citácia je „Ján Figel, 'Guest Editorial: Slovakia's Difficult but Promising Task' (1999) 4 European Foreign Affairs Review, Issue 3, pp. 297-304".

Tento článok má 8 strán. To by mohol byť celkom slušný problém. Preto som napísal Jánovi Figeľovi email. Pýtal som sa ho koľko strán má táto monografia a v ktorom vydavateľstve bola uverejnená. Dnes som dostal odpoveď. V nej bolo presne to, čoho som sa bál: 

Figeľ, J.: Slovakia´s Difficult but Promising Task. European Foreign Affairs Review, Volume 4, Issue 3, Autumn 1999. pp. 297-304 Publisher:   Jean Monnet Center for International and Regional Economic Law and Justice, NYU School of Law.

 

Za vedeckú monografiu sa totiž  považujú pôvodné monotematické vedecké práce v rozsahu najmenej 3 autorských hárkov. Tak to aspoň uvádza smernica rektora Trnavskej univerzity č. 12/2006 v prílohe č. 2 na strane 10.

Smernicu si môže ktokoľvek prečítať na http://www.truni.sk/sites/default/files/uk/smernica_rektoratuc12_2006.pdf. Autorský hárok je 20 normostrán, teda 30 riadkov po 60 znakoch.  Zo skúsenosti viem že 8 strán v časopise nevydá na 108000 znakov, teda tie 3 autorské hárky potrebné na monografiu.

Vyhlásiť 8 stranový článok za monografiu je prinajmenšom nekorektné. To, že to neodhalila Vysoká školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave pred obhajobou je rovnakou záhadou ako dôvod prehliadnutia nedostatkov v dizertačnej práci. To, že som to neodhalil ja ako člen vedeckej rady Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v roku 2008 je len a len moja vina. Za to sa chcem všetkým verejne ospravedlniť. Dúfam, že takúto chybu už nezopakujem.

Preventívne chcem navrhnúť obnovenie udeľovania titulu RSDr.  Skratka znamenala „rerum societatis doctor", doktor sociálnopolitických vied, kedysi viac známou ako „rozhodnutím strany doktor." Tým by sa elegantne vyriešil problém ako odlíšiť  titul získaný za štúdium a vedu od titulu za zásluhy.

 


[1] „Rektor priznáva, že keby nešlo o eurokomisára, ale bežného študenta, práca by musela vyzerať inak. Iný študent by prešiel, ak by z „veľkej oblasti" integrácie podrobnejšie rozpracoval časti týkajúce sa zamestnanosti, sociálnej práce a vzdelania." Zdroj:  http://www.sme.sk/c/6485333/figelova-praca-mala-nedostatky-titul-dostal-za-odmenu.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?